Práve čas, pozornosť a najmä ľudskosť sú nevyhnuté pri sprevádzaní počas ťažkých ochorení, napriek náročnosti mnohých situácii ktoré si vyžadujú vybudovať si vzťah aj k človeku ktorého nepoznáme, prípadne naše vzájomné vzťahy sú napäté alebo nepriateľské.
Takže - doprajme každému človeku hojnosť spoločného času, našej pozornosti i nekonečnej ľudskosti, aby naše sprevádzanie skončilo dôstojným, láskavým odchodom v porozumení a zmierení. V príspevky budú prezentované skúsenosti z praxe.