Autobiografická pamäť je zásadnou kognitívnou funkciou pre kreovanie a udržovanie osobnej identity človeka.
Kontinuita osobnosti človeka sa však neutvára len na základe explicitných spomienok, ale aj vďaka implicitnej pamäti, do ktorej patrí procedurálna pamäť či špecifické pamäťové modusy, akými sú situačná telesná pamäť, interkorporálna pamäť a inkorporatívna pamäť.
Cieľom príspevku je kritická reflexia súčasného kortikocentrického a hyperkognitívneho pohľadu na osobnú identitu človeka a jeho destabilizácia.