Pokúsim sa citlivo, empaticky, dôstojne a s rešpektom aspoň trošku priblížiť spoločensky tabuizovanú a dlhodobo vytesnenú tému smrti a umírania. Nielen v profesionálnych kruzách, ale aj na osobnej úrovni sa nás táto téma bytostne dotýka. Sme schopní viesť otvorený rozhovor na túto tému, s našimi klientmi, pacientmi, ich príbuznými, či s našimi blízkymi?
Ako môžeme zaručiť dôstojný odchod pri očakávanej smrti? Aké sú príznaky blížiaceho sa konca života? Ako môžeme pomôcť príbuzným zvládať zhoršovanie stavu, či úmrtie ich blízkeho? Čo je potrebné na to, aby sme lepšie zvládali blížiacu sa smrt, či úmrtie našich klientov s ktorými sme si vybudovali vzťah? Dula poskytuje predovšetkým emocionálnu podporu, nezasahuje však do kompetencií zdravotnického personálu. Dula sprevádza umierajúceho, príbuzných, blízkych, keď treba aj zdravotný personál. Podelím sa o svoje skúsenosti z obdobia, keď som pracovala v St. Johns Hospicu. Paliatívna starostlivosť je u nás ešte len na začiatku.
Zomiera sa však všude, nielen v hospicoch. Považujem prípravu na dôstojný odchod za dôležitú súčasť starostlivosti o starnúcu populáciu, o chronicky chorých, či ľudí s demenciou a Alzheimerom.