Program

Najnovšie výskumy ukazujú, že časť ľudí po 50. roku života môže v sebe niesť zárodok Alzheimerovej demencie ešte pred rozvojom klinických príznakov. Zároveň platí, že významný podiel prípadov demencie súvisí s kombináciou rizikových faktorov, ktoré možno ovplyvňovať. Prevencia sa tak stáva jedným z kľúčových nástrojov, ako oddialiť alebo znížiť riziko rozvoja ochorenia.

Do praxe postupne prichádzajú nové diagnostické testy, ktoré môžu pomôcť zachytiť ochorenie už v predklinickej fáze, napríklad z niekoľkých kvapiek krvi. Vďaka tomu sa otvára priestor pre sekundárnu prevenciu aj pre využitie schválenej farmakologickej liečby ako preventívneho nástroja. Prednáška predstaví, ako sa tieto možnosti môžu prepájať s nefarmakologickými prístupmi a čo znamenajú pre pripravenosť Slovenska zavádzať sekundárnu prevenciu do praxe.

Najčastejšou príčinou demencie sú neurodegeneratívne zmeny mozgu, predovšetkým Alzheimerova choroba, no významnú úlohu zohrávajú aj faktory súvisiace so životným štýlom a civilizačnými ochoreniami. Prednáška pripomenie aj aktuálne poznatky Lancet Commission z roku 2024, podľa ktorých je časť prípadov demencie potenciálne ovplyvniteľná vhodnou prevenciou.

Jednou z kľúčových tém bude glymfatický systém mozgu, ktorý sa podieľa na odstraňovaní odpadových látok a ktorého funkcia sa s vekom zhoršuje. Prednáška ukáže, prečo je spomaľovanie starnutia mozgu dôležité pre prevenciu demencie a aké prístupy môžu pomôcť udržať mozog dlhšie v dobrej kondícii.

Alzheimerova choroba predstavuje zásadnú výzvu pre starnúcu populáciu a klasické experimentálne modely nedokážu vždy verne napodobniť komplexnosť ľudského mozgu. Moderný výskum preto čoraz viac využíva indukované pluripotentné kmeňové bunky, z ktorých možno v laboratóriu vytvárať ľudské neuróny aj mozgové organoidy – „minimozočky“, ktoré napodobňujú vybrané aspekty vývoja a fungovania mozgu.

Prednáška ukáže, ako sa tieto modely využívajú pri skúmaní genetických variantov spojených s vyšším rizikom Alzheimerovej choroby, napríklad mutácií v géne SORL1, a ako pomáhajú sledovať poruchy vnútrobunkovej dopravy či zvýšenú tvorbu amyloidu. Zároveň priblíži, prečo mozgové organoidy a modely založené na kmeňových bunkách otvárajú nové možnosti pre personalizovaný výskum aj vývoj cielených terapeutických prístupov.

Včasná detekcia Alzheimerovej choroby a miernej kognitívnej poruchy patrí medzi významné výzvy súčasnej diagnostiky. Rečový prejav pritom ponúka prirodzený a ľahko dostupný zdroj informácií, ktorý môže odrážať zmeny v kognitívnom fungovaní už v počiatočných štádiách ochorenia. Príspevok predstaví výskum zameraný na analýzu jazykových a rečových prejavov ako potenciálnych ukazovateľov kognitívneho postihnutia.

Výskum prepája tri oblasti: optimalizáciu pomenovacej úlohy v mobilnej aplikácii EWA, identifikáciu jazykových ukazovateľov v spontánnej reči a analýzu akustických charakteristík, ako sú tempo hovorenia, dĺžka prestávok, plynulosť prejavu či váhanie. Cieľom je podporiť vývoj jednoduchých, dostupných a neinvazívnych nástrojov pre skorý skríning kognitívnych porúch aj mimo klinického prostredia.

Psychosociálne intervencie predstavujú základný pilier starostlivosti o ľudí s demenciou, najmä pri prevencii a zvládaní neuropsychiatrických symptómov. Prednáška ukáže, akú úlohu majú individualizované nefarmakologické prístupy, úprava prostredia, komunikačné stratégie, aktivizácia a cielené režimové opatrenia pri udržiavaní funkčného stavu a kvality života.

Geriatrický pohľad vychádza z princípov komplexného geriatrického hodnotenia, ktoré zohľadňuje nielen kognitívny stav, ale aj somatickú komorbiditu, psychický stav, funkčné schopnosti, výživu a sociálnu situáciu pacienta. Dôležitou súčasťou je aj medziodborová spolupráca a priebežný rozvoj kompetencií tímu, ktorý starostlivosť poskytuje.

Mnohí starší ľudia v Poľsku, ktorí by mohli profitovať z paliatívnej starostlivosti, sa k nej v praxi nedostanú. Týka sa to najmä pacientov s polymorbiditou, syndrómom krehkosti a pokročilou demenciou, pri ktorých zostáva otvorenou otázkou, či by sa ich symptómy mali systematicky riešiť z perspektívy paliatívnej starostlivosti.

Bolesť je v tejto skupine pacientov často poddiagnostikovaná a následne aj nedostatočne liečená, najmä pri obmedzenej verbálnej komunikácii. Prednáška predstaví skúsenosti z Poľska vrátane používania observačných nástrojov na hodnotenie bolesti a agitovanosti a bude hovoriť aj o potrebe systémových zmien, vzdelávania a uznania geriatrickej paliatívnej starostlivosti ako priority verejného zdravia.

Európska pracovná skupina neformálnych opatrovateľov ľudí s demenciou (European Dementia Carers Working Group, EDCWG), pôsobiaca pri organizácii Alzheimer Europe, sa zameriava na presadzovanie potrieb, priorít a skúseností neformálnych opatrovateľov na európskej úrovni. Jej činnosť prispieva k tvorbe odporúčaní a iniciatív s potenciálom ovplyvňovať európske politiky a legislatívu v oblasti demencie.

Slovensko má v tejto pracovnej skupine svoje zastúpenie, čo umožňuje prinášať národné skúsenosti do európskeho dialógu a zároveň sledovať témy, ktoré rezonujú v ďalších krajinách. Príspevok predstaví hlavné oblasti, ktorým sa skupina venuje, prehľad zapojených krajín a možnosti, ako môže práca EDCWG prispieť k systémovým zmenám v starostlivosti o ľudí s demenciou.

Tréning pamäti sa v posledných rokoch stal bežnou a dostupnou aktivitou pre seniorov. Okrem podpory kognitívnych funkcií prispieva aj k posilňovaniu sociálnych kontaktov, zdieľaniu skúseností a prevencii sociálnej izolácie, ktorá môže vo vyššom veku ľahko vznikať.

Príspevok predstaví skúsenosti s realizáciou kurzov tréningu pamäti v regióne Slovácka, ich komunitný rozmer aj praktické podoby spolupráce s obecnými knižnicami. Súčasťou budú aj konkrétne tipy využiteľné pri práci so seniormi v rôznych typoch prostredia.

Digitalizácia v sociálnych službách nemusí znamenať stratu kontroly ani odklon od zaužívaných pracovných postupov. Prednáška predstaví CYGNUS 2 ako novú generáciu informačného systému pre zariadenia sociálnych služieb, ktorá pomáha prejsť od papierovej agendy k prehľadnejšiemu a pružnejšiemu digitálnemu prostrediu.

Príspevok ukáže, ako si môžu zariadenia prispôsobiť individuálne a rizikové plány, plány sociálnej rehabilitácie, výstupy aj formuláre vlastným potrebám. CYGNUS 2 pokrýva agendu od klientov až po zamestnancov, šetrí čas pri každodennej práci a vytvára viac priestoru na samotnú starostlivosť.

Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením a okrem typickej triády motorických symptómov bývajú u pacientov často prítomné aj poruchy reči a prehĺtania. Dysartria a dysfágia majú progresívny charakter, výrazne zasahujú do každodenného fungovania a znižujú kvalitu života, pričom pacienti ich ťažkosti často podceňujú alebo vôbec nereferujú.

Prednáška predstaví prístupy k diagnostike a terapii týchto porúch u pacientov s Parkinsonovou chorobou a priblíži evidence-based logopedické intervencie využiteľné v praxi. Zároveň upozorní na význam pravidelného monitorovania, včasného zachytenia ťažkostí a jasného miesta logopedickej starostlivosti v komplexnom manažmente pacientov.

Synukleínopatie, medzi ktoré patria najmä Parkinsonova choroba a demencia s Lewyho telieskami, predstavujú významnú skupinu neurodegeneratívnych ochorení. Prednáška ukáže, ako sa v posledných rokoch zmenilo chápanie týchto diagnóz a akú úlohu v tom zohrávajú nové biomarkery a biologické kritériá ochorenia.

Súčasťou príspevku budú aj praktické aspekty starostlivosti o pacientov so synukleínopatiami vrátane nefarmakologických intervencií, špecifík liečby psychotických príznakov a budovania multidisciplinárnej siete starostlivosti na Slovensku, inšpirovanej modelom ParkinsonNet.

Príspevok prezentuje metodológiu populačnej epidemiologickej štúdie Alzheimerovej choroby a súvisiacich demencií na Slovensku, založenej na analýze dát zdravotných poisťovní za obdobie rokov 2014 až 2025. Identifikačná stratégia prepája diagnostické kódy s údajmi o farmakoterapii a využíva algoritmy validované podľa medzinárodných štandardov.

Štúdia kvantifikuje incidenciu a prevalenciu ochorenia podľa veku, pohlavia a regiónu, sleduje pacientske trajektórie v systéme zdravotnej starostlivosti a mapuje prístup k špecializovanej diagnostike či liečbe. Výsledky vytvárajú dôležitú evidenčnú bázu pre tvorbu zdravotnej politiky aj prípravu systému na zavádzanie nových terapií.

Náhle cievne mozgové príhody patria medzi najzávažnejšie kardiovaskulárne ochorenia a často zanechávajú nielen motorické, ale aj kognitívne následky. Prednáška priblíži, prečo je kognitívna porucha po NCMP častá, ako sa prejavuje v každodennom fungovaní pacienta a aký dopad má na kvalitu života aj mieru samostatnosti.

Príspevok sa zameria na prevalenciu a klasifikáciu vaskulárnych demencií, rizikové faktory ich vzniku a možnosti prevencie kognitívneho deficitu po cievnej mozgovej príhode. Upozorní aj na potrebu venovať oblasti kognície v následnej starostlivosti väčší priestor popri tradične sledovaným motorickým deficitom.

Komplexná starostlivosť o seniora s Alzheimerovou chorobou si vyžaduje multidisciplinárny prístup, ktorý prepája medicínske, psychologické, sociálne aj rehabilitačné hľadisko. Prednáška sa zameria na možnosti podpory kvality života, zachovania kognitívnych funkcií a zvládania behaviorálnych a psychických symptómov pri tomto neurodegeneratívnom ochorení.

Osobitnú pozornosť venuje využitiu prvkov bilaterálnej integrácie ako jednej z nefarmakologických intervencií, ktoré môžu podporiť pozornosť, orientáciu, motoriku aj psychickú pohodu pacienta. Súčasťou príspevku bude aj dôraz na individuálny prístup, edukáciu rodiny a opatrovateľov a potrebu prepájania zdravotnej a sociálnej starostlivosti v každodennej praxi.

Jídlo u seniorů s demencí a klientů v paliativní péči nepředstavuje jen biologickou potřebu. Je také součástí psychické pohody, pocitu bezpečí, zachování identity, každodenních rituálů a lidské důstojnosti.

Přednáška se zaměří na význam prostředí, atmosféry během stolování, empatické komunikace, vizuální úpravy pokrmů a respektování individuálních potřeb klienta. U lidí s kognitivním deficitem mohou známé chutě, vůně a drobné osobní preference významně podporovat orientaci, klid a pocit domova.

Součástí budou příklady dobré praxe ze sociálních služeb a paliativní péče, včetně úpravy konzistence stravy, využití kontrastního nádobí, finger food a podpory samostatnosti při jídle.

Digitalizácia v sociálnych službách nemusí znamenať len administratívnu záťaž. Môže sa stať nástrojom humánnejšej a adresnejšej starostlivosti, ktorý pomáha zariadeniam prejsť od papierovej agendy k pružnému digitálnemu prostrediu.

Prednáška predstaví DODS SYSTEM ako novú generáciu otvoreného informačného systému pre zariadenia sociálnych služieb. Ukáže, ako systém integruje moderné technológie, inteligentný hardvér a digitálne dáta s odborným vzdelávaním personálu.

Súčasťou príspevku budú špecializované moduly zamerané na implementáciu Montessori prvkov pri práci s ľuďmi s Alzheimerovou chorobou a demenciou. DODS SYSTEM pomáha sledovať kognitívny progres, podporovať sebestačnosť klientov a zároveň šetriť čas pri každodennej administratíve, aby personálu zostával väčší priestor na skutočnú starostlivosť.