Demencia sa vyskytuje u pacientov s Parkinsonovou chorobou (PCH) s prevalenciou blízkou 30%. Deteriorácia kognitívnych funkcií je charakterizovaná prevládajúcimi deficitmi exekutívnych, vizuopriestorových funkcií, pozornosti a pamäti. Časté sú aj behaviorálne symptómy ako apatia, zrakové halucinácie a bludy. Jedná sa neomotorické prejavy ochorenia.
Liečebné stratégie predstavujú kombináciu farmakologických a nefarmakologických intervencií.
Výskyt mikrokrvácaní, najmä v infratentoriálnych lokalitách môže zhoršovať kognitívne funkcie pacientov s PCH a viesť tak k rozvoju demencie pri PCH. Manažment cerebrálneho vaskulárneho ochorenia by mohol byť prospešný z hľadiska prevencie kognitívnej deteriorácie. Niektoré biomarkery vyšetrované z cerebrospinálneho moku majú lepšiu predikčnú schopnosť identifikovať pacientov s PCH, ktorí sú vystavení riziku rozvoja kognitívnej poruchy. Testy zamerané na vizuálnu dysfunkciu majú prediktívny
Vizuálna dysfunkcia predikuje kognitívnu deterioráciu, čo nám umožnuje ju v praxi používať ako prediktívny faktor rozvoja demencie.
V súčasnosti farmakologická liečba dostupná na liečbu kognitívnej dysfunkcie pri PCH poskytuje variabilný prínos, vďaka čomu je hľadanie potenciálnych nefarmakologických terapií na zlepšenie kognitívnych funkcií predmetom značného záujmu.
Jednou z takýchto terapeutických stratégií je kognitívny tréning (KT), ktorý zahŕňa opakovanie štandardizovaných úloh s cieľom zlepšiť špecifické aspekty kognície. Kognitívny tréning v prostredí virtuálnej reality (VR) napomáha aktivácii špecifických neurologických mechanizmov a to posilnením cholinergných a dopamínergných dráh. Táto forma tréningu predstavuje zvýšenú motiváciu, čo zlepšuje pozornosť a pamäť. Využitie VR podporuje procesy spojené s plasticitou mozgu prostredníctvom zložitých mechanizmov.
Z nefarmakologických prístupov je vzťah medzi výživou a kogníciou oblasťou rastúceho záujmu pri prevencii rozvoja či ďalšej progresie kognitívnej dysfunkcie pri PCH.