Horizonty a limity
Výzvy modernej vedy, zdravotníckej a sociálnej starostlivosti pri liečbe neurodegeneratívnych ochorení.
Život človeka s demenciou sa niekde začína a rovnako aj končí. Vnímanie prierezu jeho existencie napomáha k odbornému a empatickému nastaveniu starostlivosti a sprevádzania až do jeho posledného výdychu. Je to okamih, v ktorom sa nevyhnutne snúbi odbornosť s pravou ľudskosťou, ktorá mu dáva punc úcty a dôstojnosti.
Vedcovi je poskytnutá bunka, zdravotníkovi telo a sociálnemu a terapeutickému pracovníkovi jeho prežívanie. Človek je bio-psycho-sociálna jednota, ktorú nemožno v sprevádzaní opomínať. Nedá sa teda oddeliť telo od prežívania človeka s demenciou a tak aj starostlivosť o neho musí byť vnímaná ako celok v symbióze bytia, kde sme jeden pre druhého darom.
