Muzikoterapia ako nefarmakologický nástroj pre stimuláciu pamäti v zariadení sociálnych služieb SUBSIDIUM – ŠZ a ZpS

Príspevok z praxe

Abstrakt

Príspevok opisuje využívanie hudobných aktivít a reminiscencie pri práci s ľuďmi s demenciou v zariadení SUBSIDIUM – ŠZ a ZpS. Predstavuje aktívne a receptívne formy práce s hudbou vrátane spevu známych piesní, rytmických cvičení, hry na jednoduché nástroje a využitia farebných šatiek. Autorky opisujú pozorované prejavy zapojenia, komunikácie a vybavovania osobných spomienok zo skúseností z praxe. Hudobné aktivity môžu vytvárať príležitosti na kontakt a zmysluplné trávenie času; ich priebeh treba prispôsobiť preferenciám, aktuálnemu zdravotnému stavu a reakciám človeka. Text rozlišuje tieto praktické pozorovania od širších dôkazov o účinkoch hudobných intervencií.

Kľúčové slová: demencia; hudobné aktivity; muzikoterapia; reminiscencia; sociálne služby

Úvod

V zariadení SUBSIDIUM – ŠZ a ZpS pracujeme s ľuďmi s Alzheimerovou chorobou a ďalšími príčinami demencie, u ktorých sa menia pamäť, komunikácia a orientácia. V starostlivosti sa usilujeme podporovať zachované schopnosti, kontakt s okolím a kvalitu každodenného života. Hudobné podnety a osobné spomienky využívame podľa individuálnych preferencií a reakcií prijímateľov.

Aktivizačné činnosti sa zameriavajú na zachované schopnosti a zmysluplnú účasť človeka. Ich cieľ treba odlíšiť od preukázaného obnovenia pamäťových funkcií alebo ovplyvnenia priebehu ochorenia.

V našej praxi využívame spev, počúvanie hudby a jednoduché rytmické aktivity. Známe piesne niekedy podnecujú komunikáciu a vybavovanie osobných spomienok. Tieto reakcie zaznamenávame ako praktické pozorovania, ktoré sa medzi ľuďmi aj jednotlivými stretnutiami líšia.

Hudobné aktivity prepájame s reminiscenciou, pri ktorej využívame rozhovory, fotografie, predmety a ďalšie podnety k spomínaniu. Snažíme sa vytvárať priestor na zapojenie do života komunity zariadenia a reagovať na to, čo je pre konkrétneho človeka príjemné a zmysluplné.

Cieľom príspevku je predstaviť skúsenosti s hudobnými aktivitami a ich prepájaním s reminiscenciou v zariadení SUBSIDIUM – ŠZ a ZpS. Text má charakter praktického odborného príspevku; opisované pozorovania nie sú výsledkom kontrolovaného hodnotenia účinnosti.

Demencia a Alzheimerova choroba v praxi

Demencia je klinický syndróm vznikajúci pri rôznych ochoreniach mozgu. Kognitívne zmeny zasahujú každodennú samostatnosť a môžu sa spájať so zmenami správania, orientácie a komunikácie [1].

Alzheimerova choroba je častou príčinou demencie. V typickom priebehu sa medzi skorými príznakmi objavujú ťažkosti s učením a vybavovaním nových informácií; klinický obraz však nie je u všetkých ľudí rovnaký. S progresiou sa môžu pridávať poruchy orientácie, komunikácie a ďalších funkcií [2].

V sociálnych službách majú nefarmakologické aktivity miesto v individualizovanej podpore. Ich výber závisí od zachovaných schopností, potrieb, preferencií a aktuálneho zdravotného stavu človeka [1].

Pri zhoršovaní verbálnej komunikácie môže byť ťažšie vyjadriť bolesť, nepohodu alebo potrebu kontaktu. Nepokoj a ďalšie zmeny správania preto vyžadujú individuálne posúdenie. Hudobné aktivity predstavujú jednu z možností podpory kontaktu, nie vysvetlenie ani riešenie každej príčiny nepokoja.

Pri skupinovom stretnutí sa obyvateľka zariadenia, ktorá sa predtým do aktivít zapájala málo, spontánne pridala k spevu známej ľudovej piesne a začala hovoriť o svojej mladosti. Na jej spomienky nadviazali ďalší členovia skupiny. Príklad ilustruje možnosť nadviazania kontaktu prostredníctvom známeho hudobného podnetu. Neumožňuje však posúdiť zmenu pamäťových funkcií ani trvanie účinku.

Aj človeku s výrazne obmedzenou komunikáciou možno ponúknuť pokojný kontakt a obľúbenú hudbu. Očný kontakt, pohyb alebo zmena výrazu môžu pomôcť prispôsobiť priebeh stretnutia, nemožno z nich však s istotou vyvodiť vnútorné prežívanie. Pri známkach nepohody aktivitu upravujeme alebo ukončíme.

Muzikoterapia a jej nefarmakologický význam pri stimulácii pamäti

Hudba sa môže spájať s osobnými udalosťami a emocionálnymi spomienkami. U niektorých ľudí s demenciou zostáva schopnosť reagovať na známu hudbu zachovaná aj v pokročilých štádiách. Takáto reakcia však neznamená, že hudobná pamäť je vždy najdlhšie zachovanou schopnosťou alebo že hudobná intervencia obnovuje kogníciu.

Muzikoterapia využíva hudbu v terapeutickom procese so stanovenými cieľmi. V praxi je užitočné rozlišovať odbornú muzikoterapiu od širších hudobných a aktivizačných činností. Konkrétne označenie programu má zodpovedať kvalifikácii jeho poskytovateľov a spôsobu práce [3].

Hudobné intervencie sa skúmajú najmä vo vzťahu k nálade, správaniu, sociálnemu kontaktu a kognícii. Aktualizovaný prehľad Cochrane z roku 2025 zistil oproti bežnej starostlivosti pravdepodobný malý prínos pre depresívne príznaky a možný prínos pre celkové behaviorálne problémy. Presvedčivý účinok na kogníciu ani pretrvávanie účinkov po ukončení intervencie sa nepotvrdil. Pri porovnaní s inými aktivitami sa výsledky líšili. Pozorované zapojenie do hudobnej aktivity preto nemožno automaticky interpretovať ako zlepšenie pamäti [4].

Kantor, Lipský, Weber a kolektív opisujú hudbu ako prostriedok podpory psychického a sociálneho fungovania a komunikácie. Takto formulované ciele poskytujú rámec pre plánovanie aktivít; ich naplnenie treba hodnotiť v konkrétnom programe [5].

V našej praxi využívame aktívne aj receptívne formy práce s hudbou. Aktívne činnosti zahŕňajú spev, hru na jednoduché nástroje, pohyb do rytmu a vytváranie rytmických vzorcov. Pri receptívnych činnostiach človek počúva hudbu a reaguje spôsobom, ktorý mu vyhovuje [6].

Pri výbere hudby zohľadňujeme osobnú históriu, známosť piesní a individuálne preferencie. Známa melódia môže podporiť zapojenie, ale reakcia nemusí byť vždy príjemná. Dôležité je sledovať aj únavu, napätie alebo nezáujem [7].

Význam muzikoterapie v sociálnych službách a v domácom prostredí

Hudobné aktivity organizujeme v podporujúcom prostredí bez tlaku na výkon. Účasť je dobrovoľná a môže mať podobu aktívneho zapojenia aj počúvania. Cieľom je príjemná a zmysluplná skúsenosť primeraná možnostiam človeka [7].

V našej praxi sa často stretávame s tým, že seniori, ktorí počas dňa komunikujú málo alebo vôbec, sa pri známej hudbe dokážu spontánne zapojiť do spevu alebo do známych rytmov hudby hrou na jednoduché hudobné nástroje. Niektorí seniori si počas hudobných aktivít a cvičení vybavujú udalosti zo svojho života a to aj vďaka prepájaniu s reminiscenciou či tréningom pamäti. Dokážu rozprávať o svojej rodine, o udalostiach zo svojho života, o práci alebo o láske a šťastí.

Pri skupinových aktivitách využívame ľudové piesne v rôznych jazykoch, rytmické cvičenia, tamburíny, roľničky, rytmické paličky a bubny. Farebné šatky používame pri jednoduchých pohybových úlohách. Ich cieľom je podporiť zapojenie a koordináciu podľa možností účastníkov; objektívne hodnotenie zmien pozornosti alebo pamäti nie je v tomto príspevku doložené.

Po niektorých stretnutiach pozorujeme úsmev, väčšiu komunikatívnosť alebo menší nepokoj. Tieto neštandardizované pozorovania sú podnetom na ďalšie hodnotenie. Nemožno z nich oddeliť účinok hudby od sociálneho kontaktu, denného kolísania stavu a ďalších okolností.

Spoločná hudobná aktivita môže personálu a rodinným opatrovateľom ponúknuť ďalší spôsob nadviazania kontaktu. Užitočná je výmena informácií o obľúbených piesňach a reakciách človeka, pri rešpektovaní jeho aktuálnej ochoty zapojiť sa.

Ako kontaktné miesto Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti pri podporných skupinách upozorňujeme priamymi ukážkami z jednotlivých terapií na možnosť využívania terapeutických cvičení aj v domácom prostredí. Prácou s opatrovateľmi, s rodinnými príslušníkmi ale aj s ľuďmi, ktorým bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba vytvárame pocit spolupatričnosti a stretávame sa s veľkou pozitívnou spätnou väzbou na odporúčané cvičenia.

Hudobné aktivity sú doplnkom individualizovanej starostlivosti. Priebeh a intenzitu prispôsobujeme zdravotnému stavu, sluchovým možnostiam a preferenciám účastníkov. Pozitívny zážitok počas stretnutia nie je dôkazom zmeny priebehu demencie.

Záver

Skúsenosti zo zariadenia SUBSIDIUM ukazujú, ako možno hudbu a reminiscenciu začleniť do každodennej podpory ľudí s demenciou. Známe piesne, rytmus a spoločná činnosť môžu vytvoriť príležitosti na zapojenie a kontakt.

Príspevok opisuje praktické pozorovania bez uvedenia kontrolnej skupiny a štandardizovaného hodnotenia. Na určenie účinku na pamäť, náladu alebo správanie by bolo potrebné systematické sledovanie s vopred stanovenými ukazovateľmi.

Ďalší rozvoj programu môže zahŕňať dokumentovanie účasti, preferencií a reakcií, vrátane prípadných prejavov nepohody. Takéto hodnotenie môže pomôcť prispôsobiť aktivity jednotlivým ľuďom a spresniť ich ciele.